Odchod dvoch prokurátorov, ktorí pracovali na prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, nebude mať zásadný vplyv na nimi dozorovaný prípad. Tvrdí to nielen minister spravodlivosti, ale aj samotní končiaci prokurátori. Aj to je jedným z dôkazov, že špeciálna prokuratúra bola vlastne od začiatku nepotrebná. Píše právnik a vysokoškolský pedagóg Boris Balog.
Už počas štúdia práva získajú študenti vedomosť o tom, že slovenská ústava je v otázke úpravy prokuratúry „skromná“ a neupravuje organizáciu, štruktúru a činnosť prokuratúry a ani podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní či právach a povinnostiach prokurátorov. Na úpravu týchto otázok zmocňuje v čl. 151 zákonodarcu. Z ústavy tak vyplýva oveľa širšia miera voľnosti parlamentu pri úprave postavenia, činnosti a organizácie prokuratúry, ako aj vymenúvania a odvolávania prokurátorov, než v prípadoch týkajúcich sa súdov, ako aj vymenúvania a odvolávania či práv a povinností sudcov, ktoré sú predmetom detailnej ústavnej úpravy.
Je tu nielen právnická, ale v podstate aj spoločenská zhoda, že na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident na návrh národnej rady. Z toho vyplýva zásada centralizmu prokuratúry, pretože generálny prokurátor stojí na čele celej prokuratúry a žiadna jej organizačná zložka nie je z toho vyňatá. Je to tiež naplnením zásady jednotnosti prokuratúry.
Napokon to, že generálny prokurátor stojí na čele celej prokuratúry, vnáša do vnútorného usporiadania prokuratúry nevyhnutne aj prvok hierarchickej štruktúry. Zákonodarca v súlade s týmito zásadami vymedzil prokuratúru v § 2 zákona o prokuratúre ako samostatnú, hierarchicky usporiadanú jednotnú sústavu štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
Hierarchické usporiadanie prokuratúry je predpokladom na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných právnych predpisov a na jednotné uplatňovane trestnej politiky. Vytvára sa tým predpoklad na riadne vykonávanie úloh prokuratúry pri ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Prokuratúra je prosto hierarchicky usporiadaná. Nie je to síce armáda, ale ani think-thank. A to musí byť jasné každému, kto sa o funkciu prokurátora uchádza, pretože znalosť ústavy a zákona o prokuratúre, by som pokladal za nevyhnutné minimum, nota bene to musí byť jasné každému prokurátorovi. Pôsobenie v akejkoľvek hierarchickej štruktúre so sebou nevyhnutne prináša zásah do slobodného rozhodovania o vlastnom živote a potrebu podriadenia sa rozhodnutiam hierarchicky vyšších zložiek. V demokratickom štáte ale musí ísť o rozhodnutia zákonné.
Parlament v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) k 20. marcu 2024 vyriešil v prechodných ustanoveniach v zákone o prokuratúre a v zákone o prokurátoroch odovzdanie spisov a písomností, prechod pôsobnosti a zaradenie prokurátorov ÚŠP. Takýto postup je v súlade s čl. 151 ústavy. Konanie generálneho prokurátora, na základe a v medziach týchto prechodných ustanovení, je legálne a nie je svojvoľné. Je súčasťou jeho hierarchického postavenia v prokuratúre a rovnako tak je jeho súčasťou požiadavka na dotknuté osoby podrobiť sa mu. Prechodné ustanovenia umožňujú aj dohodnúť sa inak.
A iste to prinieslo do pracovného, ale aj súkromného života dotknutých osôb zásah, zmenu a aj frustráciu. To nemusí každý zvládnuť. Ak vníma svoju povinnosť, svoj záväzok a svoju službu spravodlivosti tak silno, že znesie aj zníženú mieru osobného a rodinného pohodlia, tak takúto zmenu zvládne. Osobitne, ak ide o zmenu v štruktúre, do ktorej dobrovoľne vstúpil, vedel, aký má charakter (prokuratúra je hierarchicky usporiadaná od vzniku Slovenskej republiky) a vedel, že jeho miesto v nej nie je len a výlučne výsledkom jeho vôle a predstavy.
Toto musí platiť o to viac, ak ide o spojenie so spoločensky citlivým prípadom, ktorý prokuratúra dozoruje. Výzva na upokojenie spoločnosti tu nepadla na úrodnú pôdu. Práve naopak, progresívne médiá ľutujú a ofukujú dvoch ľudí z Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí jednoducho nezvládli zmenu svojej životnej situácie.
Je zrejmé, že dôjsť zo Žiliny do Pezinka je kratšie a rýchlejšie ako dôjsť zo Žiliny do Bratislavy. Asi tak o 10 minút. Ale ak má byť týchto 10 minút tým zásadným momentom, na ktorom sa „zlomí“ ochota ďalej v prokuratúre pôsobiť, dozorovať závažný prípad a bojovať za spravodlivosť, tak niečo nie je v poriadku.
Keď chce niekto prispieť k presadeniu spravodlivosti, nemal by odchádzať od rozrobenej roboty. Je potrebné zostať a poctivo ju dotiahnuť do konca, a to možno aj za cenu čiastočného obetovania svojho osobného pohodlia.
Vzácna zhoda medzi končiacimi prokurátormi a ministrom spravodlivosti je v tom, že ich odchod nebude mať zásadný vplyv na nimi dozorovaný prípad. Je to tak. A to je súčasne nielen najlepším argumentom na prospech zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ale aj najlepším dôkazom nepotrebnosti úradu tak povediac ab initio.
Autor je prodekan Falulty práva Paneurópskej vysokej školy.
Cookies na našej webovej stránke používame len v dvoch prípadoch. V jednom prípade pre meranie návštevnosti v Google analytics a v druhom prípade pre prihlásenie užívateľa.
Nakoľko sme zrušili inzercie, reklamy a merania tretích strán, nezbierame žiadne citlivé dáta o užívateľoch.
Preto potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.